Je pár dní po voľbách a Slovensko sa stále spamätáva z volebného šoku. Nevie pochopiť, čo sa s ním stalo, keď z parlamentu vylúčilo Kresťanskodemokratické hnutie a vpustilo extrémistov na čele s Mariánom Kotlebom. Až teraz všetci ľudia pochopili, akí v skutočnosti sme a ako často podliehame zdeformovanému, zavádzajúcemu a klamlivému mediálnemu obrazu.
Príčinou tohto volebného výsledku je pravicová agenda, ktorá začala dva týždne pred voľbami a mala jediný cieľ a to odmietnuť Smer, ako vládnucu stranu. Táto preexponovaná nenávistná opozičná kampaň apelovala na tie najnegatívnejšie emócie, vytvorila obraz „nefunkčného štátu“ cez politicky účelovo zorganizované štrajky učiteľov (podľa vzoru oranžovej revolúcie na Ukrajine a x iných) a obraz, že „celá politika je skorumpovaná, každý v nej je zlodej“, táto ešte posilnila najmä v chudobných častiach krajiny frustráciu a hnev a ten dostal do parlamentu Kotlebu aj Kollára.
Ľudia ani nevedeli, aký program volili, vedeli iba to, proti čomu, alebo komu. Celá táto pravicová kampaň bola od začiatku postavená na princípe antikorupcie. To bolo samozrejme často nafukované a dramatizované tak, že ľudia prestávali vidieť, čo je zmyslom verejných služieb, prípadne štátu. Počas kampane neustále vnášali antisystémové prvky, ako napríklad predstavy o nefunkčnosti a zlyhávaní štátu, školstva a nemocníc.
Veľkým paradoxom je aj skutočnosť, že mnohí voliči pravice, ktorí sú proeurópski a ktorí volili stranu SaS si neuvedomili, že táto strana je protieurópska a tak z dôvodu nutnej potreby zmeniť systém vystavili Európe červenú kartu. Tým pádom sa od nej aj dištancovali. V dobrej viere, že volia správne si zvolili ľudí, ktorí idú proti ich vlastným záujmom. Ďalej sa to týka aj všetkých tých, čo volili Kotlebu a Kollára, veď málokto si je vedomý, aké to môže mať reálne dôsledky.
Čo sa stalo v týchto voľbách? „Vidím tri príčiny. Po prvé, namiesto politickej súťaže sme boli svedkami osobných útokov medzi politikmi. Vzájomné spochybňovanie politikov vedie aj k ich spochybňovaniu zo strany občanov a vytvára to priestor pre nové tváre a nesystémové subjekty. Súťaž sa zamenila za osobné útoky“ podobné tvrdí aj Iveta Radičová.
Kotlebová Ľudová strana Naše slovensko sa po voľbách stala symbolom zla, aj keď v skutočnosti politické programy pravicových strán sú si v mnohom veľmi blízke. V podstate sa líšia len v jazyku a estetike. Pravicu charakterizuje spôsob, akým núti svojich voličov rozhodovať sa iracionálne. Preto títo ich voliči hlasovali, ako prejav vzdoru a nespokojnosti, ale nie z dôvodu, že by sa stotožnili s ich straníckymi hodnotami.
Nakoniec aj predvolebná podpora učiteľských štrajkov bola postavená práve na iracionálnych prejavoch, prezentácií negatívnych emócií či nenávisti voči existujúcej vládnej strane.